nedeľa 1. marca 2015

Ján Pavol II. - Vlastnými slovami


Ján Pavol II. – Vlastnými slovami
Zostavil Marián Beňov
 
Tento článok vyšiel pred svätorečením pápeža Jána Pavla II.

     Už len niekoľko týždňov či dní nás delí od svätorečenia nášho milovaného pápeža bl. Jána Pavla II., ktorého hneď po jeho smrti nazvali Veľkým. Tešíme sa, pretože sme ho všetci dobre poznali. Teraz však chceme trocha načrieť do materiálov, ktoré vykresľujú už tak známy portrét tohto svätca.
     Jeho knihy neboli ľahkým čítaním. Ich obsah je veľmi hlboký a jeho literárny štýl náročný. Na každom jednom slove záleží, viaže sa k druhému, k odseku, k celku. Aby ste vyjadrili hlavnú myšlienku niektorého diela, musíte ho dobre  preštudovať. Nedá sa iba prelistovať ako nejaký román či časopis. Avšak tí, ktorí si trúfli spoznať jeho učenie, dotkli sa priamo tajomstva života, existenciálnych otázok a odpovedí celého ľudstva, úcty a dôstojnosti každého človeka. V tom všetkom sa odzrkadľuje zjavujúca sa Božia dobrota a jeho nekonečné milosrdenstvo. To bol náš pápež! Veľký v slovách, ešte väčší v živote, v ktorom ich uskutočňoval. Každodenne a verne, preto sú jeho slová i skutky také mocné.
     Netrúfam si hodnotiť nijaké jeho dielo, ale chcem sa s vami podeliť o pár myšlienok, ktoré sa dotkli mňa.

„Ťažké veci sa dajú premodliť, premyslieť, premeniť.“

Sv. Otec Ján Pavol II. s atentátnikom
     Áno, premena prichádza cez modlitbu a cieľavedomý duchovný boj o pravdu. Keď padla totalita koncom roka 1989, stal sa jeden veľký zázrak: Sv. Otec  už o pár mesiacov -   v apríli, vo veľkonočnej oktáve, keď zaznieva Ježišovi víťazné ALELUJA!, vystúpil na Vajnorskom letisku z lietadla, pobozkal zem svojho milovaného Slovenska a za burácania tisícov ľudí zaznelo jeho nezabudnuteľné: „NEBOJTE SA!“
     A my sme sa prestali báť! Áno, podzemná Cirkev vyšla na svetlo, pretože Ježiš prisľúbil, že brány pekelné ju nepremôžu!
     Vo februári v tomto roku  sa v Bratislave uskutočnila verejná prezentácia projektu súťaže pre študentov stredných škôl na tému: PÁD KOMUNIZMU V POĽSKU ZO SLOVENSKEJ PERSPEKTÍVY,  ktorý inicioval Ústav pamäti národa a Veľvyslanectvo Poľskej republiky. Ak  vložíme do tohto historického okamihu Poľska meno jeho slávneho syna, je nám všetkým, ktorí pamätáme, jasné, že jeho vplyv na pád totality v Európe i na Slovensku bol obrovský. Blahoslavený pápež Ján Pavol II. sa nebál mašinérie mocipánov, ktorí si rozdelili svet a ovládali ho strachom. Vedel povedať pravdu, ktorá oslobodzovala, pretože on sám bol pravým svedkom a služobníkom Pravdy - Ježiša Krista. Bol služobníkom Slova, ktoré zjavilo milosrdenstvo Boha Otca a povýšil prvú nedeľu po Veľkej Noci na sviatok Božieho milosrdenstva. Jeho slová boli mocné, pretože boli plné Ducha. Blahoslavený Ján Pavol Veľký Pravdu nielen kázal, ale ON za ňu aj trpel! „Z kríža sa nezostupuje!“ vyhlásil, keď ho premáhali zlé reči, starosti o zverené stádo,  bolesti staroby spojené s dôsledkami atentátu. Mal blízko k chorým a k postihnutým, k úbohým, mali vždy vyhradené miesto v jeho srdci a pri jeho návštevách. Jedával s chudobnými, vážil si ženu ako takú a vyhradil jej význačné a nezastupiteľné  miesto v Cirkvi. Miloval deti a rád ich žehnal. A ONY milovali svojho pápeža. „ABBA, OTČE!“ sa ozývalo pri celosvetovom stretnutí pápeža s mládežou v Čenstochovej a mladí ho sprevádzali až po jeho posledné vydýchnutie, kedy zaplakalo celé Námestie sv. Petra a žiadne oko neostalo suché. Veď zomrel ten, ktorý miloval až do krajnosti! Na jeho rakve silný vietor symbolicky zatvoril knihu Evanjeliára, akoby sa zavrela brána Jubilejného roka. Takým bol celý jeho život!
     Moje pero by sa mohlo vypísať pri vymenovávaní všetkého, čo krásne napísal, čo povzbudivé povedal, čo sväté vykonal. Vieme však, že bl. pápež Ján Pavol II. od nás neodišiel definitívne „domov“ k Otcovi a jeho Synovi, pretože jeho modlitba za zverené stádo pokračuje... Cítim to aj ja teraz, keď týmito riadkami spomínam na jeho vzácny život. Teším sa, že tento pravý Izraelita – akoby ho nazval Ježiš, bude povýšený medzi svätých.
Internet 
     Keď som sa pýtala pár ľudí, čo si cenia na tomto vzácnom človeku, odpovedali – svätosť, odvahu, zbožnosť – pridal tajomstvá svetla do modlitby posvätného ruženca z Ježišovho verejného účinkovania, jeho múdrosť  - vypracoval teológiu tela a už dávno vyzdvihol manželský zväzok.
     Jednou z najdôležitejších pápežových myšlienok je, že Boh toto povolanie milovať tak ako miluje On, vpísal do našich tiel, keď nás stvoril ako mužov a ženy a nabáda nás, aby sme sa stali jedným telom (viď. Gn 2,24). Hovorí, že sa mýlia tí, ktorí pokladajú ľudské telo za prekážku duchovného života. Naproti tomu zasa naša kultúra preceňuje telo a sex (viď. pozvánka na konferenciu z  Teológie tela na  www.maranathapo.sk).
     Pápež toho veľa napísal – môžete si prečítať súhrn jeho prác  na wikipédii a v iných zdrojoch – ale veľké množstvo literatúry napísali druhí o pápežovi. Nie je tu priestor na menovanie všetkých týchto diel, preto si vyberám aspoň niekoľko myšlienok z jeho prejavov a písomností, ktoré sú veľmi prakticky a tematicky  zostavené  v malom dielku od Mariána Beňova:  Ján Pavol II. - VLASTNÝMI SLOVAMI  (vydala Dobrá kniha Trnava, 2005):

Chcem objať – aspoň v duchu – všetkých synov a dcéry Slovenska... Rád by som sa stretol a rozprával s každým z vás, navštívil každú rodinu, precestoval vaše krásne kraje...
                                                                                                                                                       Pozdrav na letisku, Bratislava, 2003

Musíme ísť k tomuto dieťaťu, tomuto mužovi, Synovi Boha, v akejkoľvek ťažkosti, v akomkoľvek nebezpečenstve, pretože keď ho budeme poznať a milovať, skutočne zmení náš život.                                                                                                                                          Central Park v New Yorku, 1995

„ŽIVOT“ je jeden z najkrajších prívlastkov, ktorými Biblia pomenúva Boha. Je živý Boh.
                                                                                                Posolstvo Pápežskej akadémii vied, 1996

Ak si naozaj prajete nasledovať  Krista, ak chcete, aby vaša láska k nemu rástla a vydržala, potom musíte byť verní modlitbe. To je kľúč k živého vzťahu s Kristom. Bez modlitby vaša viera a vaša láska zomrie. Ak ste verní každodennej modlitbe a slávite každú nedeľu svätú omšu, vaša láska k Ježišovi bude vzrastať. A vaše srdce zakúsi hlbokú radosť a pokoj, aké vám tento svet nemôže dať.                                                  
                                                     Stretnutie s mládežou v New Orleans, 1987
                 
Ľudia nemôžu žiť bez lásky. Sú povolaní milovať Boha a svojich blížnych, ale aby mohli milovať správne, musia si byť istí, že sami sú milovaní Bohom. Boh vás miluje, drahé deti! To som vám chcel povedať...                                                                                            List pápeža deťom v Roku rodiny

Povzbudzujem Ťa (slovenský národ): nikdy sa nehanbi za evanjelium! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života.
                                                                                                      Kázeň v Bratislave – Petržalke, 2003

Učte sa od Krista pravej láske: je to láska náročná, nehľadá sebecký pôžitok, ale je otvorená pre sebadarovanie.                                                                                   Stretnutie s mládežou, Nitra, 1995

Nemôžeme žiť bez lásky. Ak neprijmeme lásku, ak ju nezakúsime a neosvojíme si ju, a ak nebudeme s ňou úzko spojení, náš život nemá zmysel. Bez lásky zostávame sami pre seba nepochopiteľní.                                                                                                           Posolstvo rehoľníčkam, Washington, 1979

Prvou podmienkou spásy je poznanie vlastnej hriešnosti, a to aj dedičnej. Ďalšou je jej vyznanie pred Bohom, ktorý nečaká na nič iné, než aby prijal toto vyznanie a človeka spasil. Spasiť, to znamená objať a s vykupiteľskou láskou pozdvihnúť, s láskou, ktorá je vždy oveľa väčšia než akýkoľvek hriech.                                                                                                                   Prekročiť prah nádeje

Lebo odpustenie dokazuje, že vo svete jestvuje láska, ktorá je silnejšia než hriech. Okrem toho je toto odpustenie základnou podmienkou zmierenia nielen vo vzťahu Boha voči človekovi, ale aj vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi. Svet bez odpúšťania by bol svetom iba studenej a bezohľadnej spravodlivosti, v mene ktorej by každý vyžadoval od ostatných len svoje práva.                                                                                                                                                                    Dives in misericordia

Evanjelium obsahuje základný paradox: aby človek našiel život, musí ho stratiť; aby sa narodil, musí zomrieť; aby bol spasený, musí vziať na seba kríž. Toto je podstatná pravda evanjelia, ktorá vždy a všade bude narážať na protesty človeka.                                                           Prekročiť prah nádeje

Cesta, ktorú vám ukazuje Ježiš, nie je ľahká. Skôr je chodníkom vedúcim na vysoký štít. Nech vaše srdce nezablúdi! Čím strmší je chodník, tým rýchlejšie vystúpime k širším obzorom.   
                                                                                            Posolstvo k Svetovému Dňu mládeže, 1996
                                                  
Nie všetko, čo jednotlivé osoby, alebo aj celé systémy ponúkajú ako prejav slobody, je opravdivou slobodou. Treba vedieť brániť pravú slobodu človeka a každodenne ju budovať v pravde.                                                                                                                                              Príhovor v Poprade, 1995

Buďte verní pravde a pravdu šírte, pretože pravda pretrvá, pravda nezmizne, pravda sa nepominie, nezmení sa.                                                                     Posolstvo žurnalistom OSN, 1979

Mier je darom od Boha; ale muži a ženy musia najskôr prijať tento dar, aby vybudovali pokojný svet. Ľudia to dokážu, len ak majú srdce jednoduché ako deti. Toto je jeden z najhlbších a najparadoxnejších aspektov kresťanského posolstva: stať sa podobnými dieťaťu je viac ako morálne prikázanie, je to súčasť samotného tajomstva Vtelenia.
                                      Posolstvo k Svetovému dňu mieru, 1996

Kristus nevysvetľuje dôvody utrpenia abstraktne, ale predovšetkým hovorí: „Nasleduj ma!“ Poď! Svojím utrpením sa zapoj do diela spásy sveta, ktoré sa uskutoční prostredníctvom môjho utrpenia, prostredníctvom môjho kríža.                                                              Salvifici doloris   
Každý ľudský život je posvätný, pretože každý človek je posvätný. Vo svetle tejto základnej pravdy Cirkev neprestajne vyhlasuje a chráni dôstojnosť ľudského života od chvíle počatia po prirodzenú smrť.                                                                                       Posolstvo zdravotníkom,  Phoenix, 1987

Cirkev odpovedá na kultúru smrti kultúrou lásky.

                                                                    Ad limina apostolorum – Biskupská konferencia v Brazílii

Rodina je prvou školou života. Pôsobenie, ktorému je človek vystavený vnútri rodiny, je rozhodujúce pre jeho budúci rozvoj.                                                            Posolstvo k Svetovému dňu mieru, 1998

Prispejte svojou bohatou kresťanskou tradíciou k budovaniu identity novej Európy. Neuspokojte sa iba s hľadaním ekonomických výhod. Veľké bohatstvo môže vskutku vyvolať aj veľkú chudobu. Iba budovaním spoločnosti, ktorá napriek obetiam a ťažkostiam rešpektuje ľudský život vo všetkých jeho formách, propaguje rodinu ako miesto vzájomnej lásky a rastu osôb, hľadá spoločné dobro a je pozorná na potreby najslabších, možno zabezpečiť budúcnosť na pevných základoch, blahodarnú pre všetkých.                                                    Pozdrav na letisku, Bratislava, 2003           

Demokraciu nemožno preceňovať natoľko, aby sme z nej robili náhražku mravnosti, alebo „zázračný prostriedok“ na nemorálnosť. Z princípu je „poriadkom“ a ako taká je prostriedkom k cieľu, nie cieľom. „Morálny“ charakter demokracie nie je automatický, ale závisí od jej zhody s morálnym zákonom, ktorému sa musí podriadiť rovnako ako každá iná ľudská činnosť.       
                                                                                                                                    Evangelium vitae                                                                                                                                     
Nikto sa nesmie stavať cudzo alebo ľahostajne k osudu iného človeka ľudskej rodiny. Nikto nemôže tvrdiť, že nie je zodpovedný za osud svojho brata.                                                       Centesimus annus

Keď sa bližšie pozrieme na to, čo dnešní muži a ženy očakávajú od kňazov, napokon zistíme, že chcú len jedno: túžia po Kristovi. Všetko ostatné, ich ekonomické, sociálne a politické potreby môžu mať spoločné s množstvom iných ľudí. Od kňaza žiadajú Krista! A od neho majú právo dostať Krista, predovšetkým skrze hlásanie Slova.                                                        Dar a tajomstvo                      

Bože, od teba pochádza každé otcovstvo na nebi i na zemi. Ty si láska a život; urob, aby sa každá ľudská rodina na orodovanie Božej Matky stala opravdivou svätyňou života a lásky, skrze Ježiša Krista, v Duchu Svätom. Amen.
                                                                                   Z Modlitby za rodiny, z Biskupskej synody, 1980

     A úplne na záver vyberám úryvok z nezabudnuteľných pápežových posledných slov,
ktoré mal pripravené a už ich nestihol prečítať v nedeľu Božieho milosrdenstva 3. apríla 2005:

Aj dnes zaznieva radostné veľkonočné Aleluja. Dnešné čítanie z Evanjelia sv. Jána podčiarkuje, ako si večer po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš stal doprostred svojich učeníkov a „ukázal im ruky a bok“, znaky svojho bolestného umučenia, ktoré mu z tela nezmizli ani po zmŕtvychvstaní. Oslávené rany, ktoré ukázal o osem dní neskôr aj neveriacemu Tomášovi, zjavujú milosrdenstvo Boha, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“.
Toto tajomstvo lásky je v centre dnešnej liturgie Bielej nedele, ktorá je zasvätená úcte Božieho milosrdenstva.
Ľudstvu, ktoré sa často zdá byť stratené a premožené mocou zla, egoizmu a strachu, vzkriesený Pán ponúka dar svojej lásky, ktorá odpúšťa, zmieruje a znovu otvára brány duše, aby do nej mohla vstúpiť nádej. Je to láska, ktorá premieňa srdcia a dáva pokoj. Ako veľmi ľudstvo potrebuje pochopiť a prijať Božie milosrdenstvo!
Pane, ktorý si svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zjavil Otcovu lásku, veríme v teba a s dôverou ti dnes opakujeme: Ježišu, dôverujem ti, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom.


       Ďakujem milým čitateľom za trpezlivosť pri toľkých riadkoch plných citátov a teším sa na nové diela, s ktorými sa s Vami podelím v budúcich číslach Beckovských novín.

                                                                                         sr. Anežka de ND -  Alžbeta Žatková 
  
Tento článok som mala v Beckovských novinách (str. 14 - 15) na tejto adrese:
www.obec-beckov.sk/upload/bn/beckovske_-_april_korektura_4.pdf
Fotografie - internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára