štvrtok 22. októbra 2015

Znova sa chcem podeliť s článkom o knihách, ktorý vyšiel v Beckovských novinách v decembri 2014. Tentokrát je to známy 
Nick Vujicic: Život bez hraníc 
Foto:  s.A.      Z obalu knihy

Nakladateľstvo Čintámani, 2011

     Keď sa blíži narodenie toho, ktorého „jeho vlastní neprijali“, ktorý sa narodil ako Svetlo sveta a  priniesol radosť a pokoj všetkým, ktorí po ňom túžia, vyberám myšlienky z ďalšej unikátnej knihy Život bez hraníc.
     Môžeme trocha porovnať alebo spojiť Nickov život s narodením Ježiša Krista? O Ježišovi jeho Matka Mária ešte pred počatím vedela, ako sa bude volať a že to bude Boží Syn. Dozvedela sa, že bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho, že bude kraľovať a jeho kráľovstvu nebude konca. Od proroka Simeona zase vieme, že Ježiš zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti a naše kroky upriami na cestu pokoja. Pastieri na betlehemských vrchoch počujú zvesť, že sa im v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A čo bude jeho znamením? Nájdu dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach (por. Lk 1). Čo však vedeli o Nickovi jeho rodičia? V radostnom očakávaní prvého dieťatka ani netušili, že bude nezvyčajný a jeho telíčku budú chýbať všetky končatiny. Ešte dobre, že to nevedeli! Koľkým takýmto deťom dnes nedovolia narodiť sa!
     Nicka však prijali - hoci s obavami a jeho mama sa na neho najprv ani nedokázala pozrieť. Otec jej však zašepkal, že synček má krásnu tváričku, či ho naozaj nechce vidieť. A tak prišlo malé a slabučké chlapčiatko na túto zem - nie síce ako Mesiáš, ale ako nositeľ nádeje zlomeným a nešťastným. Ako to vlastne Nick robí? Jednoducho tak, že sa postaví so svojimi obmedzeniami priamo pred vás, dokonca sa nechá vyzdvihnúť a posadiť na stôl, a vy sa na neho iba pozriete. Odzbrojí vás svojou zraniteľnosťou a krehkosťou, ale aj svojím podmanivým úsmevom. Dostane vás prvými slovami, ktorými sa vám prihovorí a stane sa vaším celoživotným priateľom. Všetky vaše trápenia zrazu miznú, zdajú sa menšími a riešiteľnými...
Áno, Boh tak miloval svet, že poslal svojho Jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí. Aj narodením Nicka Boh vysiela túto správu do sveta a uisťuje každého z nás o blízkosti spásy. Pretože Nick je svojím spôsobom nositeľ radosti a nádeje...
     O živote muža bez rúk a nôh videli mnohí z vás motivačné videá na internete. Aj ja Nicka odtiaľ už pár rokov poznám a môžem dosvedčiť, že sú veľmi inšpirujúce. Po ich zhliadnutí máte pocit, že sa vám očistil vnútorný zrak. Dostávate zrazu obrovskú chuť žiť a urobiť niečo pre tých, ktorí stratili vieru, nádej a lásku. Túžite vymyslieť niečo, čo vyvolá druhým úsmev na tvári a zahreje pri srdci. No a vďaka filmu The Butterfly Circus - Cirkus Motýľ, v ktorom hrá Nick hlavnú rolu - ako sa nižšie dočítate, som s radosťou siahla aj po knihe Život bez hraníc.
Keď som hľadala nejaký citát, vyjadrujúci Nickovo nasadenie pre lásku, ktorú rozsieva po celom svete, padli mi oči na Ježišov výrok: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!“ (Lk 12, 49) Nick stále viac chápe a poznáva, že jeho chýbajúce končatiny mu nebránia, aby sa ľudí dotkol srdcom.
     Ale poďme po poriadku. Autorom knihy je mladý tridsaťročný muž Nick Vujicic, ktorý sa narodil v Austrálii a jeho predkovia sa tam prisťahovali z bývalej Juhoslávie. Prežil krásne detstvo, kde bol chránený od všetkého ťažkého. Nemohli ho však nechať v inkubátore a Nicka musel život mimo domova ostrieľať, aby sa naučil prežiť. Stránky knihy zapĺňajú Nickove spomienky na krásne chvíle, keď bol chránený láskou najbližších, ale aj prvé kroky k samostatnosti a zodpovednosti. Musel prejsť ťažkými situáciami, dokonca šikanou v škole, kde zistil, že vie a môže bojovať - častokrát však inými zbraňami ako silní spolužiaci. Nick objavuje svoje plusy a odstraňuje svoje mínusy, prejde cez tmavé depresívne myšlienky, v ktorých chce dokonca skončiť so životom, aby objavil, že aj táto skúsenosť mu pomáha prinášať nádej druhým.
     Kniha je napísaná ľahkým štýlom, výborne sa číta, je plná napätia a úprimných emócií. Miestami musíte zaplakať či zasmiať sa, pretože Nick svoje zážitky priam maľuje. V nasledujúcich riadkoch sa od autora dozvedáme, aké vlastnosti musel získať:

     Úprimne povedané - nie vždy som si veril. Pokiaľ ste videli niektorý z mojich prejavov na internete, šťastie, ktoré zo mňa na týchto videonahrávkach vyžaruje, je výsledkom cesty, ktorú som prešiel. Na začiatku som nemal všetko, čo som potreboval, a cestou som musel získať niekoľko dôležitých vlastností. Ak chceš žiť život bez hraníc, zistil som, že musím mať:
Výrazný zmysel pre povinnosť.
Nádej takú silnú, že ju nebude možné potlačiť.
Vieru v Boha a Jeho nekonečné možnosti.
Lásku a sebaprijatie.
Veľký nadhľad.
Odvážneho ducha.
Vôľu po zmene.
Vieru v srdci.
Hlad po príležitostiach.
Schopnosť vyhodnocovať riziká a brať život s úsmevom.
Túžbu pomáhať na prvom mieste druhým.
Každá kapitola tejto knihy je zasvätená jednej z týchto vlastností a je vysvetlená tak, aby ste ju - aspoň dúfam - mohli využívať na svojej vlastnej ceste naplňujúcim a zmysluplným životom. Predkladám vám ich, pretože ma Boh obdaruje láskou tak ako vás. Chcem, aby ste zažili plnosť radosti a naplnenia, ktoré pre vás zamýšľal.

     Autor vo svojich motivačných príbehoch a spomienkach hovorí, ako raz odmietol hrať vo filme, kde mal predstavovať hlučnú, tabak prežúvajúcu postavu, ktorá trávi väčšinu deja tým, že ju prenášajú vo vreci na zemiaky prehodenom cez niečí chrbát. Vtedy sa zapovedal, že nechce, aby na neho spomínali v tomto štýle. Dlho trvalo, kým sa neskôr podarilo Nicka prehovoriť, aby prijal rolu Villa v krátkom filme The Butterfly Circus. Nick píše

     „Kto iný by mohol hrať v tomto krátkom filmu než ja? Zvlášť v prípade, že postava, ktorú pre mňa vytvorili, bola „Will, muž bez končatín“. Na začiatku filmu je to naštvaná a deprivovaná „zruda“ vystupujúca vo vedľajšom programe pokleslého cirkusu. Potom, vďaka láskavosti druhých, Willa pozvú do oveľa prívetivejšieho cirkusového súboru, kde sa stane hviezdou napínavého čísla, pri ktorom skáče z veže do vody.“
Will, moja rola, nie je na začiatku filmu práve inšpiratívnym človekom, vlastne je tak trochu odpudivý kvôli horkosti a beznádeji, ktoré ukrýva v srdci. Ale prijal som túto rolu, pretože Will prechádza prerodom a prekoná svoje trápenie a hnev. Rovnako ako chlpatá húsenica, ktorá sa premení na poletujúceho motýľa, zbaví sa i Will svojej podozrievavosti a nedôvery a stane sa z neho milujúca a inšpirujúca osoba, ktorá získa svoju úctu späť.

     Kniha vám prináša vynikajúce rady do života, napríklad:
     Čo sa dá označiť za dobrú príležitosť? Čokoľvek, čo vás prenesie o krok bližšie k vášmu snu. Existujú samozrejme iné možnosti. Napríklad vás kamarát včera večer niekam pozval a premrhali ste čas. Alebo ste hrali videohry, miesto aby ste sa pripravovali na pracovné jednanie, alebo si vylepšovali schopnosti čítaním. Čo si zvolíte, to ovplyvní kvalitu vášho života.
Premýšľajte. vytvorte si vysoké štandardy a prísne kritériá pre hodnotenie toho, do čoho budete investovať svoj čas i energiu. Svoju voľbu nepostavte na tom, čo vám momentálne prináša dobrý pocit, ale na tom, čo najlepšie slúži vašim konečným cieľom. Merajte ich podľa svojich hodnôt a zásad. Používam zásadu deduška Nicka: Budú na toto rozhodnutie moji vnuci pyšní, alebo si budú myslieť, že bol dedko predčasne senilný? (s.183)

     Nick má priam dar objavovať a využívať nové životné príležitosti, doslova sa chytá každej možnosti, v ktorej sa jeho život obohatí. Postupne sa učí vyberať si to, čo ho posúva vyššie. Jeho viera vedie Nicka, aby stále viac žil pre druhých a nielen pre seba:

     Podarilo sa vám niekedy prepásť skvelú príležitosť, pretože ste neurobili, čo ste mali? Dívali ste sa zúfalo, ako niekto iný vbehol do dverí, u ktorých ste prehliadli, že sú otvorené? Poučte sa z týchto skúseností a robte niečo, priatelia!... Investujte do budúcnosti tým, že sa budete pripravovať tvrdou prácou, že sa oddáte svojim cieľom a že budete čakať na vhodnú príležitosť, aby ste po nej mohli skočiť.
     Nickova rodina postupne spoznáva, že Nick má veľké poslanie. Toto však musí spoznávať v slobode Božieho dieťaťa aj Nick sám. Tu je úryvok, ako na to prišiel a ako našiel svoju vlastnú cestu, na ktorej to pochopil:
     Jedného dňa som hovoril ku skupine zhruba asi tristo dospievajúcich študentov, zrejme k najväčšej skupine, ku akej som kedy hovoril. Zdieľal som sa so svojimi pocitmi i so svojou vieru, keď sa stalo niečo nádherné. Tu a tam študenti či učitelia uronili slzu, keď som im rozprával o problémoch, ktorým som čelil, ale počas tejto konkrétnej prednášky sa v obecenstve úplne rozplakalo jedno dievča. Nebol som si istý, čo sa stalo - možno som v nej prebudil nejaký strašný zážitok. Prekvapilo ma, keď potom nabrala guráž a zdvihla ruku, že chce prehovoriť, napriek svojmu smútku a slzám. Odvážne sa opýtala, či môže prísť dopredu a objať ma. Páni! To ma uzemnilo.
Pozval som ju dopredu a ona si cestou do prednej časti miestnosti utierala slzy. Potom ma silno objala, bolo to jedno z najkrajších objatí môjho života. v tejto chvíli skoro všetkým ľuďom v miestnosti tiekli slzy, včítane mňa. Ale absolútne ma dojalo, keď mi zašepkala do ucha: „Ešte mi nikto nepovedal, že som krásna taká, aká som. Ešte mi nikto nepovedal, že ma miluje.“ Potom dodala: „Zmenil si môj život a ty si tiež nádherný človek.“
     Do tejto doby som mal neustále pochybnosti o svojej cene. Uvažoval som o sebe ako o niekom, kto jednoducho tu a tam ostatným mladým niečo povie. Najprv ma označila za „nádherného“ (to vôbec nebolelo), ale čo bolo najdôležitejšie, vďaka nej som prvýkrát začal tušiť, že moje prednášky by mohli pomôcť druhým. Toto dievča zmenilo moju perspektívu. Možno mám naozaj niečo, čím môžem prispieť, pomyslel som si.
     Podobné skúsenosti mi pomohli si uvedomiť, že keď som „iný“, mohlo by mi to pomôcť darovať svetu niečo výnimočného. Zistil som, že ľudia boli ochotní ma počúvať, pretože im stačilo len sa na mňa pozrieť a hneď vedeli, aké ťažkosti som musel prekonať. Dôveryhodnosť mi nechýbala. Ľudia inštinktívne cítili, že im môžem odovzdať niečo, čo im pomôže vysporiadať sa s ich vlastnými problémami.
   Boh ma použil k tomu, aby som sa stretol s ľuďmi v mnohých školách, kostoloch, väzniciach, sirotincoch, nemocniciach, na štadiónoch i v zasadacích miestnostiach. A nielen to - objímal som sa s tisíckami ľudí pri stretnutiach tvárou do tváre, čo mi umožnilo oznámiť im, akú vysokú majú cenu. Súčasne ma veľmi teší uisťovať ich o tom, že Boh má s ich životom plán. Boh vzal moje neobvyklé telo a obdaril ma schopnosťami povzbudzovať srdce a posilňovať ducha tak, ako hovorí v Biblii: „Lebo to, čo s vami zamýšľam, poznám len ja sám... Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: chcem vám dať budúcnosť a nádej.“ (por. Jer 29,1-11 Pozn. autora)

     Môj článok chcem zakončiť aj radostnou informáciou zo života Nicka, ktorý sa nedávno oženil a má už aj on krásneho chlapčeka. Jeho túžba po šťastí a láske bola naplnená. Ale o tom sa už v knihe nepíše...
Čitateľom prajem požehnané Vianoce a veľa chuti čítať aj v Novom roku dobré knihy, ktoré stoja za to! A ďakujem za Vašu doterajšiu priazeň!                                                                        sr. Anežka de ND – Alžbeta Žatková



                                                                  

Na obrázku Nick s Bethany Hamilton, ktorá tragicky prišla o ruku pri surfovaní, Nick ako malý chlapec a so svojou sestrou. 


Link na videá - The Circus Butterfly - 1. časť: https://www.youtube.com/watch?v=VytPjpsZhTs